Žurnál

SAFETY FIRST!

Rúško Black & White | Apropoyou.sk
Design rúšok a foto: © Yvonne Vavrová

Úsmev kapitána Odina

Pamätám sa na to ako dnes. Pred štyrmi rokmi som letela z Kodane do Prahy škandinávskymi aerolíniami SAS. Let bol úplne v pohode. Kapitán, ktorého prvé meno som si neviem prečo zapamätala, predstavil sa ako Odin, nás priebežne informoval o lete. Nič neobvyklé. Vo chvíli, keď zahájil pristávací manéver, cestujúci sa už začali radostne mrviť na sedadlách. Čím sme ale klesali nižšie, tým sa obraz z okienka stával znepokojujúcejší. Všetko stmavlo. Hustá hmla obalila celé lietadlo ako zlovestná pena. Ale stále sme boli v kľude. Veď kapitán vie čo robí. A napokon už len 10 minút a sme na zemi. Vtom sa však udialo to čo nikto nečakal. Lietadlo sa strmo zdvihlo do výšky a my sme sa začali od zeme vzďaľovať. Ticho by sa dalo krájať. Nikto ani nepípol. Žiadny pohyb, žiadna akcia. Len zvedavé a znepokojené pohľady. Napokon sme vystúpali do bežnej letovej hladiny a pokračovali v lete. V tej chvíli sa ozval kapitán a informoval nás o tom, že nebolo možné pristáť v Prahe. Preto sa rozhodol pristáť na najbližšom bezpečnom letisku. A tým bolo Brno. Mal pravdu, samozrejme. Brnianske letisko sa na nás už z výšky niekoľkých kilometrov „usmievalo“ slnkom zaliatou pristávacou dráhou. Po hmle ani stopy. Úplná nádhera! Keď sme vystupovali z lietadla, kapitán vyšiel z pilotnej kabíny a s každým cestujúcim sa lúčil. Okrem toho, že to bol škandinávsky fešák  (v tej pilotnej uniforme, ako inak ), na každého sa usmial. A možno ho aj trochu pobavilo, s akou úľavou ľudia z lietadla vystupujú. Keď som sa dostala k východu, opýtala som sa ho na dôvod zmeny letovej dráhy. Jeho odpoveď bola rýchla a jednoduchá: kvôli veľmi hustej hmle a komunikačným problémom s vežou. A na záver s optimistickým úsmevom dodal: „You know, safety first!“

A mal pravdu. Nadýchnuť sa sviežeho vzduchu a kráčať po pevnej zemi – tak to bol v tej chvíli priam úžasný pocit. Nikomu ani nevadilo, že je od svojho cieľa vyše 200 kilometrov vzdialený. Ale boli sme v bezpečí. A kapitánov šarmantný úsmev nás hrial ešte dlhé hodiny, ktoré sme museli v letiskovej hale čakať na autobusový odvoz.

Tak je to aj s rúškami. Komu sa ich chce nosiť? Asi málokomu. Ale safety first! Teda bezpečie predovšetkým! A keď máme navyše možnosť rozžiariť si náladu dizajnovým rúškom plným  optimizmu a nápaditého dizajnu,  je to ako úsmev kapitána Odina. Určite o chvíľu pocítime pevnú zem pod nohami.

Nosite aj vy dizajnové ruska? Pošlite foto na Instagrame s hashtagom #apropoyou. Tešíme sa vaše fotky!

Odporúčame aj náš ďalší blog, interview s režisérkou a dizajnérkou Yvonne Vavrovou na tému: Ako vznikajú dizajnové rúška.

Počet pozretí: 509