Hovorí sa:“ Iný kraj, iný mrav.“ Ako veľmi je to pravdivé svedčí aj to, ako ktorý národ či etnikum oslavuje významné dni – či už tie veselé a pozitívne, ako aj tie ťažké a bolestivé. Blížiace sa dušičky sú pre všetkých, ktorým niekto blízky odišiel, ťažké, melancholické, či depresívne obdobie. Vtedy na nás ešte viac dolieha smútok zo straty a uvedomujeme si aj vlastnú konečnosť. Slzy, hlboké zamyslenie, smútok, bolesť – to všetko na dušičky prežívame oveľa intenzívnejšie.
Ale 1. a 2. november má v rôznych častiach sveta aj inú podobu. Napríklad taký Día de los Muertos, alebo Deň zosnulých, ktorý sa oslavuje tradične v Mexiku, Latinskej Amerike ako aj v hispánskych častiach USA, vrátane Los Angeles, Kalifornie a pod. Štýl osláv netreba zamieňať s americkým Halloweenom, ktorý má keltské korene. Korene osláv Día de los Muertos siahajú až k Aztékom, Toltékom a Mayom, ktorí považovali smrť a mŕtvych za súčasť života a preto by mali byť uctievaní a oslavovaní, viac než oplakávaní. Z ich tradície teda pochádza základná filozofia, že tento deň má oslavovať život a nemá byť znovu pohrebom, ani morbídnym a pochmúrnym obdobím. Pre Mexičanov sa extrémny smútok spája so silnými pocitmi radosti. Všetky tieto protipóly emócií vytvárajú dokonalý mix v temperamentnej povahe. Preto sa 1. a 2. november Mexiko premení na miesto osláv. Zosnulým vytvoria pozostalí vo svojich príbytkoch, alebo priamo na hroboch provizórne bohato zdobené oltáre – ofrendas , kde sa všetci zídu, aby spomínali, rozprávali si príbehy plné spomienok na zosnulých, prečistili hroby, ale aj jedli a pili špeciálne jedlá (napríklad Pan de Muerto, alebo chlieb mŕtvych – sladký kvasený vajíčkový chlieb, preslávené calaveras – cukrové lebky a mnohé ďalšie špeciality), ktoré majú okrem iného aj pripomenúť chvíle, kedy všetci sedeli a užívali si jeden druhého. Jedlá sú plné intenzívnych chutí, vôní a farieb, pretože aj to má prilákať duše, aby spočinuli pri jednom stole, či mieste so živými.
Už v dávnej minulosti Mexičania verili, že duchovia zosnulých sa práve v tento deň vracajú medzi živých, aby sa na krátku chvíľku s nimi opäť spojili. Aby znovu precítili blízkosť, lásku, vďačnosť za to, že mohli spolu prežívať život v jeho plnej kráse, ale aj bolesti a ťažkých chvíľach. Tento sviatok je akýmsi opätovným magickým spojením dvoch svetov.Všetko, čo sa počas Día de los Muertos odohráva, je vyjadrením úcty, lásky a hlbokého vzťahu k blízkym zosnulým a zároveň aj zamyslením sa nad svojím životom, jeho zmyslom a hodnotou.
Ale čo možno mnohí poznáme je symbol Día de los Muertos – La Calavera Catrina. Obrázok smrti v podobe lebky s bohato zdobeným klobúkom. Jej autor ilustrátor, mexický grafik a litograf José Guadeloupe Posada vytvoril v rokoch 1910 – 1913 grafickú podobu smrti a La Catrina sa stala ikonou tohto sviatku. Ale do širokého povedomia sa dostala až zásluhou slávneho mexického maliara Diega Riveru (okrem iného aj manžela svetovo uznávanej a slávnej maliarky Fridy Kahlo) a jeho nástennej maľby z roku 1947. A tak ako celý sviatok zosnulých je aj Calavera Catrina stelesnením a spojením života a smrti, tak je aj predobrazom masiek a spôsobov líčenia, ktorými sa Mexičania v tento deň zdobia. Motívy Calavery Catriny ale nachádzame už aj na iných miestach, či produktoch. (Napríklad aj na našej dizajnovej šatke Catrina).
Deň zosnulých je v každom prípade pripomienkou, že naše životy máme žiť hodnotne, nepremárniť svoj čas na zemi malichernosťami, zlobou a zášťou, či negativizmom a nikdy nezabúdať na našich zosnulých a ctiť si ich pamiatku. Život by mal byť naplnený láskou, radosťou, empatiou a úctou k svojim blízkym. I keď jednotlivé národy prežívajú Deň zosnulých inak, posolstvo zostáva rovnaké.
Lennie Maxx
Ak vás táto téma zaujíma, určite si pozrite celovečerný, animovaný phantasy film Coco, ktorého tvorcovia sa inšpirovali práve Dňom zosnulých – Día de los Muertos. Skvelý, citlivý a vizuálne atraktívny film pre celú rodinu.
Foto: ©Yvonne Design a Tobias Bomm
Ilustrácia: Wikipédiahttps://en.wikipedia.org/wiki/La_Calavera_Catrina