Aké lepšie prirovnanie by si zaslúžila čipka, ktorá je už po stáročia neoddeliteľnou súčasťou módnych trendov? Krehká, nevinná, subtílna, priam božsky panenská biela čipka zdobiaca nejednu nevestu v jednom z najvýznamnejších dní jej života, alebo dramatická, provokujúca až eroticky dráždivá čierna či červená zdobiaca spodnú bielizeň, či ostatné časti odevu.
Čipka je stelesnením cudnosti, ale aj zhýralosti, prepychu i skromnosti, ale najmä kreativity.
Po čipke siahajú siahajú nielen celebrity, ale aj „bežní smrteľníci“. Veď prečo si odriekať ten dotyk nevšednosti, krásy, ale aj ľudskej zručnosti, fantázie, originality? Zdá sa, akoby sa práve čipka prihovárala ku každému človeku svojim špecifickým jazykom a nachádzala si veľmi osobitý a originálny prístup ku každej osobnosti s vytríbeným vkusom. Čipka vždy upúta, zaujme a osloví.
Kde a kedy vlastne čipka vznikla sa vedú diskusie, ale za krajinu, kde čipka vznikla, sa považuje Taliansko, odkiaľ sa začala v 16. storočí šíriť do sveta. Faktom však ale je, že archeologické nálezy potvrdzujú výskyt pletenej čipky v starovekom Egypte, našli sa i rozličné pracovné nástroje na paličkovanie zo 4. storočia nášho letopočtu na Cypre, alebo sieťované čipky na Českomoravskej vysočine. Čipkárske umenie sprevádza ľudstvo veľmi dlhú dobu.
Nečudo, že čipka, oslovila v prvom rade mocných a bohatých. Čipkované goliere, rukávy , rozličné časti oblečenia, závoje, vlečky zdobili šľachtu, panovníkov či významné osobnosti tej ktorej doby. Okolo roku 1600 sa vyrábala vysoko kvalitná čipka v mnohých strediskách po celej Európe vrátane Flámska, Španielska, Francúzska či Anglicka. V 17. storočí sa čipky stali dokonca predmetom detailného, až puntičkárskeho zobrazovania v portrétoch, ktorými maliari ako napríklad aj Rembrandt, obšťastňovali svojich bohatých mecenášov.
Nicholas Hilliard (attr), Elizabeth I, 1585, Hatfield House. Detail.
Sobáše medzi kráľovskými rodmi z rozličných území znamenali aj šírenie a prelínanie módnych trendov a nápadov a podnecovali dynamický obchod. Čipka sa dokonca stala aj predmetom pašovania cez hranice. Politické nepokoje v jednotlivých častiach Európskeho teritória zasa mali za následok menšie či väčšie utečenecké vlny aj do oblastí rozvinutej čipkárskej tradície. Ale práve novousadlíci často priniesli do už zabehnutej výroby čipiek nové momenty, nové nápady, inovácie a schopnosti, čím sa diapazón vzorov a techník veľmi obohatil. Čo bezo sporu potešilo dodávateľov na kráľovské dvory a pre šľachtu. Čím viac a čím novší, originálnejší a kvalitnejší tovar, tým viac si upevňovali svoje prominentné pozície.
Čipka bola vždy drahou luxusnou položkou kvôli jej originalite a časovo náročnej výrobe. Štýly čipiek sa dynamicky vyvíjali v priebehu storočí. Muži aj ženy nosili čipky od jej vzniku. Často to bola najnákladnejšia časť odevu a odrážala sofistikované chute aristokracie. Nadmerné sumy peňazí vynaložené na extravagantné textílie podnietili mnohých vládcov k obmedzeniu nosenia a dovozu čipiek z iných krajín. Ale ako to už býva, zákazy často vyvolávajú opačné reakcie a chuť protiviť sa príkazom je tým väčšia. Čipky sa neprestali nosiť, skôr naopak neustále sa zdokonaľovali a na svet prišli aj rozličné pomôcky, vyvíjali sa stále kvalitnejšie suroviny a nite na výrobu. Kreativita jednotlivých tvorcov vlastne dodnes nemá obmedzenia. A tak sa popri legendárnych flámskych, francúzskych či fínskych čipkách objavuje neuveriteľne veľké množstvo ručne i strojovo vyrábaných čipiek z celého sveta, po ktorých siahame vtedy, keď dostaneme chuť na módny bonbónik. A občas si treba spolu s reklamným sloganom, ktorý často počujeme a ktorý každému pohladí ego – „ ty si toho hodná/ hoden“, či „ty si to zaslúžiš“ , povedať áno, prečo nie? Prečo by som si nedoprial/a niekedy aj niečo výnimočné, zaujímavé a hodnotné? Napríklad čipku. Aj na takom rúšku…
Lennie Maxx
Foto:©Lennie Maxx
