Žurnál

Delta

„Aaaaach!“ Delta slastne vzdychla a uprela svoj pohľad na more ligotajúce sa v záplave slnka. Konečne dorazila na pobrežie a hľadala si miestečko, kde by sa uvelebila. Veľa práce s tým však nemala. Tri voľné lehátka, otočené k horizontu, priam lákali k usadeniu. Iba rozšantená čajka prelietala nízko nad hladinou. Delta si vybrala krajné lehátko, aby mohla nerušene rozmýšľať a meditovať. Keď sa usadila a trošku sa porozhliadla, všimla si dve svoje kolegyne na vedľajších lehátkach ako živo debatujú a chichocú sa. O kúsok ďalej, pri barovom pulte, sedela ďalšia jej príbuzná, nohu nonšalatne prehodenú jednu cez druhú (skôr výbežok, cez výbežok), pomaly usrkávala svoje osviežujúce Mojito, a pozorne sledovala okolie. Číhala.

Delta sa uvelebila a začala premýšľať.

„Zatiaľ je pobrežie poloprázdne…,“ dumala. „Kto vie, či sa to rozbehne?“

Zatiaľ bola kľudná. Upravila si svoju frizúru, pozrela sa do zrkadla a nedalo jej, aby sa nepoobdivovala a nezložila si poklonu.

„Fakt som kočka! Najnovší model…no teda nie úplne, už sú aj ďalšie. Ale rozhodne som so svojimi kolegyňami momentálne najrozšírenejšia a najpopulárnejšia. A tá rýchlosť s akou dokážeme útočiť! No úplná paráda! Na nás sú všetci krátki!“

Delta sa vznášala na vlne vlastného obdivu.

„No, aj keď…“ červíček pochybnosti v nej zahlodal a trošku rozkolísal jej pohodu. Ale nedala sa. Prižmúrila oči a opájala sa intenzívnym morským vzduchom. O chvíľku zadriemala.

Odrazu ju z krásnych driemot zobudil akýsi čudný pach. Otočila hlavu. Okolo nej prechádzala skupinka ľudí a veselo sa bavili. Delta zostrila čuch.

„Ano, je to tak! Zaočkovaní! Fuj!“ znechutene odvrátila svoju tvár. Jej čidlá boli príliš citlivé a vedela, že toto rozhodne nebude pre ňu vhodný „materiál“. Príliš náročné a príliš únavné.

„Nevadí. Prídu iní, nepoškvrnení najmodernejšou chémiou. Počkám si.“ Delta znovu upadla do driemot. Bohužiaľ, ten pach ju však mierne vykoľajil a rozladil podobne, ako keď videla niekoho s rúškom na tvári. Tento fakt vždy brala ako osobný útok voči jej osobnosti a prekážku jej bezproblémovému životu. Ale zatiaľ si vždy vedela poradiť. Ona a jej rodina sú silní, húževnatí a len tak sa nevzdávajú.

Medzitým sa už slnko začalo vnárať do mora. Delta vstala zo svojho pohodlného lehátka, pozorne sa rozhliadla. Zľahka sa usmiala „popod fúz“, teda ak by nejaký mala, a elegantným krokom si to namierila k najbližšiemu hotelu a blízkej diskotéke. A už vtedy vedela, že neprišla zbytočne…

 

Lennie Maxx

Foto: Steve Bidmeat, © Pixabay

Počet pozretí: 429