Niektoré stretnutia si zapamätáte navždy. Také bolo pre mňa stretnutie s renomovanou, medzinárodne preslávenou výtvarníčkou, šperkárkou, spoluzakladateľkou a riaditeľkou školy Alchimia Contemporary Jewellery School vo Florencii, lektorkou, kurátorkou, konzultantkou a členkou medzinárodných porôt Luciou Massei. A to nielen po profesionálnej stránke. Lucia je klasický príklad veľkej umelkyne, hĺbavej, introvertnej, plnej originálnych myšlienok a sviežeho pohľadu na súčasnosť aj minulosť. Dokáže v ľuďoch rozdúchať plamienok tvorivosti a podnietiť ich kreatívnu zvedavosť.
Je jasné, že vo Florencii, meste priam nabitom kultúrou, remeslami, umením a bohatou históriou, nie je ničím prekvapujúcim, že sa niekto stane umeleckým šperkárom a výtvarníkom, ale aj tak by ma zaujímalo, kde vznikla vaša túžba venovať sa tomuto druhu umenia? Mali ste v rodine nejaký vzor?
©Lucia Massei, creative ideas
Jednou z mojich prvých kresieb bol obrázok, na ktorom malé dievčatko ponúka náhrdelník dospelému. Mala som len 3 roky a dodnes túto kresbičku mám. Keď som vyrástla, študovala som šperky a umenie, a bola to voľba, o ktorej som nikdy nemala žiadne pochybnosti. Navrhovanie a výroba šperkov boli a sú mojou absolútnou vášňou. Pochádzam z rodiny, kde sme vždy veľa čítali a kde sa s nami, deťmi, veľa rozprávalo a dialógy boli otvorené. Náš dom bol plný ľudí, plný života a plnohodnotných konverzácií. Moje vzdelanie bolo určite ovplyvnené tým, že som sa narodila v Taliansku a vyrastala v kolíske renesancie, vo Florencii, ktoré obrovskou mierou prispelo ku kultu krásy a lásky, k zmene západnej histórie a myslenia. Vysvetliť taliansky zmysel pre krásu je veľmi komplikované. Nájdete v ňom najmä prvky ľahkosti, ale aj hĺbky a čistoty foriem. Dalo by sa povedať, že krása v talianskom ponímaní nie je len estetická, ale je aj filozofická a snová kategória. Môj tvorivý rast bol a je ovplyvnený mojou láskou k minulosti. Ak sa na tento fenomén pozriete detailne, zistíte že je v ňom niečo revolučné a zároveň súčasné. A kde nachádzam inšpiráciu? V čítaní, cestovaní, v mojej láske k umeniu a hlavne v maľovaní. A tak ako vnímam prepojenie minulosti a súčasnosti tak považujem Michelangela, Giotta, Turnera, Hieronymusa Boscha v istom slova zmysle za súčasníkov rovnako ako Anselma Kiefera (nemecký maliar, pozn.autorky) a Cy Twomblyho (americký maliar, pozn.autorky).
Byť umeleckým šperkárom je pomerne široký pojem. Aký je váš obľúbený materiál, aké možnosti vám rozličné východzie materiály poskytujú?
©Lucia Massei, shibuichi technika, náhrdelník
Okrem zlata, ktoré ma zaujíma pre svoju symbolickú hodnotu, sú to tvrdé kovy ako železo alebo zliatiny – napríklad tradičná japonská technika shibuichi. Páči sa mi ich tvrdosť, páči sa mi predstava, že ide o istý súboj, o prekonávanie prekážok, ktorých výsledkom je nový, esteticky krásny tvar. Veľmi rada pracujem aj s pigmentami, pretože to je „terén“, kde naplno vnímate farby vo svojej podstate. Farby ma magicky priťahujú, sú vynikajúcim spúšťačom nálad a emócií, vyjadrením stavu mysle, sú aj vyjadrením miesta so svojím špecifickým významom.
Nazrime do súčasných ulíc Talianska. Aké šperky nosia Taliani najradšej? Sú skôr nenápadné alebo na naopak, veľmi výrazné, či statement šperky? Ktorý materiál vyhráva?
Závisí to od sociálnej vrstvy, do ktorej ľudia patria, a dokonca aj od toho, aké vzdelanie majú. Vkus sa v každej generácii formuje trochu inak. Mladšia generácia sa v súčasnosti skôr necháva tetovať a zriedka nosia alebo kupujú súčasné šperky. Paradoxné na tom je, že pri porovnaní napríklad s mojou mladosťou, sú súčasníci oveľa viac konzervatívni. Taliani zvyčajne nemajú radi veľmi honosné, okázalé šperky. Skôr sa držia statusu kvalitnej klenotníckej zlatníckej práce. Našťastie existuje niekoľko veľkých talianskych zberateľov, ktorí majú záujem o nákup súčasných umeleckých šperkov a to je dôležitá podpora pre výskum a ďalšiu prácu umeleckých šperkárov. Pokiaľ ide o mužov, tí nosia málo šperkov, pretože v nich stále pretrváva akási obava, že nebudú pôsobiť dosť maskulínne.
Ako výtvaníčka vystavujete svoje diela po celom svete, prednášate, cestujete. Ako by ste zhodnotili súčasný trend v nosení šperkov? (Ak je to vôbec možné v spojení s rôznymi historickými, sociálnymi, náboženskými a filozofickými koncepciami a pozadiami v jednotlivých krajinách). Existuje nejaký jednotiaci prvok?
©Lucia Massei, náramky
Šperky sú niečím, čo ľudské bytosti vždy cítili ako potrebu vytvárať a nosiť. A to už od staroveku. Príbeh je rovnaký v každej krajine alebo v historickom čase. Je to potreba duše, ktorá vždy súvisela s veľmi silnými symbolickými hodnotami a rituálmi. Súčasnosť a technologický pokrok považovaný za tretiu priemyselnú revolúciu však vytvára živnú pôdu pre hedonistickú spoločnosť a globalizácia a zjednocovanie životných štýlov výrazne „splošťujú“ našu identitu, estetiku a naše zmysly. Som presvedčená, že existuje silný konflikt medzi pocitom osobnej izolácie vďaka dobe, v ktorej žijeme a vnútorným jazykom klenotu, ktorý naopak reprezentuje komunikáciu a otvorenosť. Šperk hovorí s vami, šperk komunikuje s okolím.
Ako vidíte budúcnosť šperkárskeho umenia?
Ťažko povedať. Turbulentné zmeny a ich nepredvídateľnosť kladie na nás veľké nároky. Ale rada by som verila, že mladí budúci dizajnéri šperkov budú dostatočne zvedavou generáciou a ktorá si bude vedomá výhod technických a intelektuálnych nástrojov, ktoré už dnes majú k dispozícii. Dúfam, že budú mať dostatok vnútorných impulzov a dychtivosti skúmať, hľadať a tvoriť!
Lennie Maxx
Foto: Šperky: Lucia Massei, portrét Lennie Maxx